Začiatky ...
Moja prvá hudobná skupina sa volala Krakatit a založili sme ju so spolužiakmi v ôsmej triede na základnej škole. Tu je aj ukážka (silne odporúčam, vystupujem v nej ešte ako spevák). Svojim vystupením na záverečnom školskom večierku sme si získali srdcia prítomných, najmä spolužiačok a kuchárok.

KRAKATIT, 27.6.1984

Z tejto skupiny vznikla potom skupina Riavy, v ktorej som hral celú strednú školu. Hrali sme "taký vlastný štýl", vystupovali na rôznych stredoškolských akciách, mali skvelú skúšobňu a pomaly sa učili, o čom je muzika a hranie v kapele. Zaznamenali sme aj úspechy: napr. 3. miesto na krajskom kole festivalu politickej piesne (písali sa roky 1985-1987).

A prišiel jazz ...
Niekedy okolo mojej 18-ky sme zmenili skúšobňu (hrali sme už pod nitrianskou galériou). Spolu s nami bola vtedy v skúšobni skupina, ktorá hrala jazzrock. To nás inšpirovalo, a tak sme začali intenzívne počúvať jazz a prešli sme z "vlastného štýlu" na jazzrock. Písali sme vlastné kompozície, obvykle tak 2-3 akordové a hrali nekonečne dlhé sóla. Pôsobili sme v triu: ja-klávesy (požičané varhany typu Delícia), Marek Zaťko-basgitara (robená doma, ale doteraz niekde ešte žije) a Peter Maťo-bicie (Amati samozrejme). Premenovali sme sa na THS band. Názov pochádzal z projektu, ktorý vtedy fungoval v nitrianskej galérii, a bolo to také združenie umelcov, divadiel a kapiel z názvom Theaters.
V malom sídliskovom kulturáku vtedy cvičila ešte jedna kapela, volala sa MIXI BAND DIVÁ HUS, pôvodne kapela, hrajúca divadelnú muziku, neskôr štýl blízky dixielandu. Vtedy to bola naozaj dobrá kapela so špičkovými hráčmi, no a jeden z nich sa ukázal byť pre našu hudobnú kariéru zvlášť dôležitým. Bol to Peter Kotry, saxofonista. Raz po skúške Mixi band-u ostal aj na našej skúške, zahral si s nami a bolo to...

Štandardy ...
Z tria sa stal kvartet, na jazzrock sme zabudli veľmi rýchlo, Peter Kotry, ktorý bol oproti nám ďaleko popredu (bol už dokonca na jazzovej dielni vo Frýdlante), priniesol jazzové štandardy, naučil ma bluesovú stupnicu (ktorú som použival úplne všade, aj na Fmaj7 dokonca) a začali sme cvičiť. Keď sme už pár štandardov vedeli, nahrali sme sa, a odvtedy sme už vedeli, že toto je TÁ muzika. Nahrávka bola skvelá (a je doteraz), plná nadšenia a radosti. Tu je ukážka.

Egon Gnoth, môj prvý učiteľ jazzu	Peter Kotry
THS BAND - Palánok Nitra,1991

Frýdlant ...
Asi najdôležitejšia vec v mojom hudobnom vývine bola účasť (neskôr 6-násobná) na Jazzovej dielni vo Frýdlante v Čechách. Po prvý krát naživo stretnúť ľudí ako Emil Viklický, Jiří Stivín atď., ktorých sme počuvali z platní a videli v televízii, bola sila. Samozrejme k Emilovi Viklickému do triedy som sa dostal až o pár rokov neskôr, jazzové základy som "dostal" od Petra Junka. To bol človek, vďaka ktorému prestal byť G-dur G-H-D, ale stal sa napríklad Fis-H-Cis :-). Doma sme potom prudko cvičili a tešili sa na ďalší Frýdlant.

Bratislava ...
Začal som študovať na vysokej škole (Elektrotechnická fakulta SVŠT Bratislava) a cestou na jeden Frýdlant s nami vo vlaku sedeli nejakí Blaváci, tiež idúci do Frýdlantu. Išlo o Marcela Buntaja, Martina Gašpara a Stana Počajího. Skamarátili sme sa, vo Frýdlante sme si spolu zahrali, potom v Blave vysvitlo, že potrebujú klávesáka a tak som sa dostal do kapely, znamenajúcej pre mňa ďalší mílnik - bola to Bos/s/a noha. Bolo to tak okolo 1990-ho roku. Štýlovo hrala fusion, so silnou orientáciou na vlastnú tvorbu. Najdlhšie hrala v zostave: Stano Počají-gitara (leader), Martin Gašpar-basgitara, Marcel Buntaj-bicie, Ľubo Priehradník-trúbka, krídlovka, Pavol Ruček-tenorsaxofón, ja-klávesy (celú kariéru tejto kapely som používal klasické Rhodes piano). Bolo nás dosť, ale výsledok bol výborný, hlavne chlapci, ktorí písali skladby, to robili dobre (Stano Počají a Ľubo Priehradník). Tu je ukážka. Jeden rok sme sa celá kapela vybrali do Frýdlantu, kde sa vždy uskutočňovala súťaž mladých kapiel o účasť na festivale v Přerove, a sposobili sme, že sa lektori skoro pobili (fakt k tomu takmer prišlo), lebo sa nevedeli dohodnúť na prvom a druhom mieste. Nakoniec sme do Přerova šli my...

BOS/SA NOHA, Jazzclub Košice

Viac než koncertov bolo vtedy skúšania, ale prinášalo nám to radosť, pretože sme dosť rýchlo postupovali ďalej. Založili sme dokonca akusticky kvartet zvaný BROŽ BAND, pomenovaný podľa klavíra, na ktorom sme mali prvý koncert. Nemali sme veľa koncertov (nemal ich kto vybavovať), ale i tak sme neostali bez úspechov: v r.1991 sme získali prvú cenu na Slovenskom jazzovom festivale v Žiline a tou cenou bola účasť na jazzovom workshope v rakúskom Klagenfurte. Tam sme boli o rok neskôr a mali možnosť stretnúť rakúsku (aj svetovú) elitu. V zápätí sme sa rozpadli, či skôr "dali si pauzu" až do februára 2000 (pozri sem).

BROŽ BAND, klub Danglár, 1991	BROŽ BAND, cesta do Klagenfurt-u, 1992

Vstup do "profesionálneho sveta" ...
Tým profesionálnym svetom bol pre mňa (ale aj pre mnohých ďalších mladých muzikantov až dodnes) Juraj Kalász. Pozval si jedného dňa mňa a Ľuba Priehradníka do klubu na Michalskej ulici na naozajstný jazzový "kšeft". Mal som dosť strach a nehral som príliš dobre, ale už druhý krát to bolo lepšie, takže som odvtedy hrával sem tam aj s inými profesionálnymi hráčmi.

Juraj Kalász trio, 1993

Duo v Slubekovej záhrade

Doma v Nitre to bolo medzitým dosť zaujímavé. Najprv sme (za dosť dramatických okolností - takmer prišlo k bitke) vymenili bubeníka (novým sa stal Michal Gál). Neskôr prišla kríza, THS band síce cvičil, občas sme aj hrali verejne (výlučne zadarmo), ale prišlo k stagnácii. Tak sme to skúsili opäť s jazzrockom, prišiel nový basista (skvelý Juraj Púčať) a s ním aj "nový vzduch". Úspech sa dostavil v podobe víťazstva na Slovenskom jazzovom festivale v Žiline. Prvá cena bola znovu účasť na jazzovej dielni v Klagenfurte, ale rakúsku stranu asi opustilo porevolučné nadšenie z predošlých rokov a realizáciu tejto ceny na poslednú chvíľu stornovala.

THS BAND vo Frýdlante

Blues ...
Bos/s/a noha sa medzitým stávala pomerne známou kapelou a ako taku si nás všimol aj Jozef Barina, známy bluesový spevák a gitarista. Vznikol tak Meditation Blues Band Jozefa Barinu. Jozef Barina bol človek, ktorý mi ako prvý ukázal, čo je to naozastné blues (odvtedy to uz pre mňa nie je iba tá známa dvanasťtaktová forma a bluesová stupnica). Kapela fungovala tak rok-dva, potom sa postupne rozišla, ale odohrali sme zopár príjemných koncertov a existuje dokonca aj záznam z koncertu na festivale Livin' Blues.
Po rozpade Meditation Blues Bandu ma oslovil jeden môj starý kamarát a spoluhráč z THS Bandu (hral s nami iba krátky čas, ale o to intenzívnejšie zážitky s ním všetci máme). Bol to Ján "Ponka" Duban, človek plný energie a zážitkov. Plánoval dať dokopy niečo vlastné, no a výsledná podoba tejto myšlienky sa volala STARÁ JEDÁLEŇ. Najvýznamnejšia zostava bola: Ján "Ponka" Duban-gitara, spev, Peter Konečný-basgitara, Roman "Šugi" Chovanec-bicie, ja-klávesy, Peter Kotry (neskôr Ruslan Nikolaev)-saxofón, Lacko Svetlík-husle. Bolo to celé o Ponkových pesničkách, textoch rôznych básnikov typu Hughes, Ch.Baudelaire, Ľ.Feldek a o experimentovaní v rámci aranžovania, zvukov, atď. Vznikol z toho nový hudobný štýl, "Old canteen beat". Túto kapelu mám obzvlášť rád, boli sme dobrá partia, dosť sme koncertovali, v regióne Modra-Pezinok už začínala byť aj trochu sláva. V sekcii CDčka je aj ukážka zo skladby, ktorú sme nahrali na CD Bluesová spoločnosť No.1. Toto CD je aj náš jediný hmatateľný výsledok, krátko po jeho výjdení sme sa rozpadli.

Ján "Ponka" Duban	Stará jedáleň, Pezinok - amfiteáter, 1998
Cesta do Košíc, 1997	Ruslan Nikolaev a ja
Roman "Šugi" Chovanec	Ján Duban, Lacko Svetlík a Ruslan Nikolaev
Krstný otec CD Bluesová spoločnosť No.1, Peter Lipa	Peter Konečný a Ladislav Svetlík

Novodobá historia...
Po rozpade skupiny Bos/s/a Noha (a krátkej spolupráci so Silviou Josifoskou a Andrejom Šebanom - viď CD Young Slovak Jazz) som sa zoznámil s Matúšom Jakabčicom. Občas sme spolu hrávali v lete vo Veľkých Františkánoch a neskor, keď spolu s Bercom Baloghom zakladali skupinu, bol som prizvaný aj ja. Tak vznikla kapela Bee Connection, postupne sme vybudovali sučasný repertoár, pozostávajúci prevažne z vlastnej tvorby, absolvovali množstvo koncertov a nahrali CD (vyšlo na jeseň 2000, tu je z neho ukážka).

BEE CONNECTION v štúdiu, 1999
Oldo Petráš, Matúš Jakabčic, ja, Juraj Griglák, Berco Balogh a Milan Tököli (nie je síce člen kapely, zato je majiteľ štúdia v Trnave, kde sme CD nahrávali a má veľký podiel na celkovom výsledku)

Na jeseň r. 1998 skupina Bee Connection, presnejšie jej inštrumentálna časť plus hosť - vynikajúci český saxofonista Rudolf Březina koncertovala v Kodani v Dánsku.

BEE CONNECTION v Kodani, 1998	V lietadle

Keď sme už pri tých zahraničných cestách... v apríli 1997 som s Matúšom Jakabčicom, Dodom Šošokom a skvelým českým kontrabasistom Petrom Kořínkom bol v Izraeli, konkrétne v Jeruzaleme, kde sme hrali v miestnom jazzovom klube. Výlet sa uskutočnil v rámci dní Bratislavy v Jeruzaleme.

V jazzovom klube v Jeruzaleme

Matúš Jakabčic v skupinke nemeckých turistov v Jeruzaleme (zistil, že by celkom zapadol)	U arabského obchodníka

Okolo r. 1997 sme sa opäť dali dokopy so Stanom Počajím s bývalej Bos/s/ej Nohy a vznikla tak formácia PP Quartet. Okrem nás dvoch tam ešte hrali Csaba Csendes-bicie a Peter Oberländer-kontrabas. Hrali sme fusion, ale občas aj akustickejšie veci, dôležitou sa však ukázala naša spolupráca so speváčkou Zuzanou Suchánkovou. Spievala spirituály, blues, soul a zopár štandardov a ja ju považujem za jednu z najtalentovanejších speváčok u nás. Po dvojročnom hraní v kluboch, už s novým bubeníkom Jurajom Gergelym, sme dokonca natočili CD (pozri sem).
V r. 1998 sme spolu s huslistom Ladislavom Svetlíkom, kontrabasistom Jurajom Kalászom a bubeníkom Mariánom Ševčíkom založili akustický kvartet All Jazz Group, s ktorým sme hrávali občas v kluboch a v lete absolvovali krátku šnuru po Slovensku.

Pop music...
V r. 1998 som sa stal členom skupiny Prúdy, bol to projekt "Unplugged", kde okrem Paľa Hammela, Juraja Buriana, Martina Gašpara a Marcela Buntaja hrával aj celý sláčikový orchester. Veľmi rád na toto zoskupenie spomínam, Paľove staré skladby boli dobre zaranžované a celé to bolo presne o tej lyrike, o ktorej hovoria aj texty týchto pesničiek. O rok neskôr Paľo prišiel s projektom obnovy starých, tzv. "legendárnych" Prúdov, čiže zostavy Pavol Hammel, Marián Varga, František Griglák, Fedor Frešo, Cyril Zeleňák. Ja som mal hrať druhé klávesy. Trocha som mal obavu ako to dopadne, ale bolo to fajn, bolo dosť srandy, úlohy v rámci klávesov sme si s Mariánom rozdelili a v kritických momentoch sme si vzájomne pomáhali. Táto zostava natočila CD Prúdy 1999.
Prúdy, 1999
S Mariánom Vargom	Oprava defektu cestou z koncertu v Košiciach (rezerva je samozrejme pod celou aparatúrou)

Priamym dôsledkom môjho účinkovania v "legendárnych" Prúdoch bola ponuka na účinkovanie v skupine Fermata. Po pár mesiacoch cvičenia sme absolvovali niekoľko koncertov a šli do štúdia, kde vzniklo CD FERMATA X. Na jeseň 1999 a v prvom polroku 2000 Fermata absolvovala úspešné turné po Slovensku a dokonca aj pár koncertov v Čechách.

Fermata, 1999
V Starej pekárni v Nitre, 1999	V štúdiu pri nahrávaní CD Fermata X, 1999

Ďaľším popovým projektom, v ktorom účinkujem je skupina R.O.B., čo znamená Róbert Opatovský Band, natočili sme dokonca CD (pozri sem).

A opäť jazz...
Jazz mám aj tak najradšej, a preto som sa začiatkom roka 2000 rozhodol obnoviť starú zostavu Brož Band, tentokrát som mal už aj vlastné skladby. Zostava sa nezmenila, ja-klavír, Ľubo Priehradník-trúbka, Marcel Buntaj-bicie, Martin Gašpar-basa. Vo februári sme absolvovali koncert v Slovenskom rozhlase a záznam z neho poslúžil na vydanie CD Brož Band Live.

Dnešná podoba Brož Band-u

Okrem Brož Band-u fungovala aj jazzová zostavaJazzyk, orientovaná na mainstream. Zostava Fedor Frešo-basa, ja-klavír, Pavol Ruček-tenorsaxofón a Milan Ruček-bicie odohrala značný počet klubových vystúpení. Naďalej pokračuje aj projekt PP Quartet so speváčkou Zuzanou Suchánkovou.

Nemecko...
Dlho som odolával ponukám na "dobrý zárobok" v zahraničí, ale na jeseň r. 2000 som sa nechal zlomiť na účinkovanie v muzikáli. A tak som strávil 5 mesiacov v divadlách po celom Nemecku, kde sme hrali muzikál Mahalia. Bol o živote gospelovej speváčky Mahalie Jackson a aspoň som sa čo-to o gospeli naučil.

2001... Po návrate domov som sa s radosťou vrátil do kapiel, ktoré sa medzitým nestihli rozpadnúť. Novú tvár získava kapela Zuzany Suchánkovej, ktorá sa viac začína orientovať na jazz a pre jej vývoj má nezastupiteľný význam spolupráca s gitaristom Borisom Čellárom. Priniesol ucelený, zaranžovaný repertoár a vzniklo tak Old Time Jazz Trio, ktoré účinkuje v zostave Boris Čellár-gitara, ja-klavír, Peter Čudek-kontrabas a samozrejme toto trio doprevádza speváčku Zuzanu Suchánkovú.

Old Time Jazz Trio a Zuzana Suchánková

V tomto období začínam častejšie hrávať s Petrom Cardarellim, americkým saxofonistom, žijúcim už nejaký čas na Slovensku. Hráva jazzový repertoár, pozostávajuci prevažne z Petrových kompozícií. Neskôr sa repertoár zmení na "groove-jazz" a viac-menej sa ustáli aj zostava. Kapela, hrajúca pod názvom Comfort Zone odohrá množstvo úspešných klubových aj festivalových vystúpení, v júli 2002 absolvuje koncerty v Španielsku. Začiatkom r. 2002 nahrá singel Angel Face a o rok neskôr album Control Yourself .